Pretekárka KCK Šamorín Vivien Stehlík, hoci súťaží ešte medzi juniormi, je najlepšou kanoistkou na Slovensku. Milá a sympatická športovkyňa však vie, že toto samo o sebe ešte nestačí a musí preraziť aj na medzinárodnej scéne.
V školách zvoní až okolo ôsmej ráno, u Vivien sa ale budík ozve už okolo piatej nadránom. „Môj prvý tréning začína už o šiestej ráno. Aj keď teraz ešte nie sú preteky, sme v jednej z najdôležitejších období roka. Pokračujeme v kondičnej príprave a už prechádzame aj na tréningy na vode”, vysvetľovala pre naše noviny Vivien Stehlík, ktorá sa hneď v úvode poďakuje Gymnáziu Imre Madácha v Šamoríne. „Umožnili mi študovať podľa individuálneho študijného plánu, čo je pre mňa obrovskou pomocou.”
Už ôsmy rok je čilistovská lodenica druhým domovom Vivi. „Na začiatku som tam zašla len tak si vyskúšať kanoe. Veľmi sa mi to páčilo a dohodli sme sa, že budem chodiť raz za týždeň. Onedlho som tam bola už trikrát v týždni a neprešiel ani rok, už som trénovala naplno pod vedením trénera Arpáda Sándora” – spomínala na začiatky svojej kariéry mladá kanoistka.
V slovenskej rýchlostnej kanoistike je považovaná za vychádzajúcu hviezdu. „Čoskoro prišli prvé výsledky. Samozrejme som sa im veľmi tešila, ale ako som dospievala, zistila som, že toto mi nemôže stačiť. Nemôžem si myslieť, že som tá najlepšia. Na Slovensku je totiž kanoistiek ako šafránu. Uvedomila som si, že moju ozajstnú silu a schopnosti si viem preveriť len na medzinárodných súťažiach.”
Istota je tu doma
Vivi podľa svojho vyjadrenia v začiatkoch prežívala neúspechy ťažko. „Nerada som chodila na medzinárodné súťaže, lebo som vedela, že teraz prídu veľké facky. Bolo ťažké čeliť neúspechu. Časom som sa však naučila pozerať sa na tieto súťaže inak a bola som rada, že mi dali realistický obraz o mojich schopnostiach. Zocelilo ma to a bojovala som ďalej. Nevzdávam to. Trénujem s pokorou, chcela by som byť stále lepšia a lepšia. V tom mi nesmierne pomáha tréner Arpád Sándor. Veľmi ma povzbudzuje a dodáva mi energiu. Veľakrát som bola po tréningoch zničená, keď sa nepodarilo splniť plánované úlohy. Som mu za to všetko veľmi vďačná.”
Vivien sa na novú sezónu pripravuje hlavne v domácom prostredí. „Bola som v bežecko-tréningovom tábore na Štrbskom plese a mala som možnosť vycestovať do Talianska. Napokon sme sa rozhodli, že ostávam doma, v známom prostredí. V Sabaudii neboli žiadni iní kanoisti a mne by tam tá špeciálna príprava chýbala. Doma mám všetko k dispozícii. Odkedy v našom klube pracuje István Bánai, ktorý k nám prišiel z Komárna, dostávam od neho veľa rád. V Čilistove sa pripravujem s kadetmi chlapcami, je to skutočná výzva.”
Športovkyňa je s prípravou nateraz spokojná. „Povedala by som, že bola to moja najlepšia. Podarilo sa mi schudnúť a pritom nabrať svaly. Som v dobrej kondícii a silná. S príchodom sezóny sa čoraz viac sústreďujem na techniku.”
Cieľ sú majstrovstvá Európy
Pre Vivien budú najdôležitejšou udalosťou roka 2026 juniorské majstrovstvá Európy v maďarskom Szegede. „Pred nimi ma však čaká domáca kvalifikačná súťaž. Tam sa musím presadiť. Ak neuspejem, škoda hovoriť o medzinárodných súťažiach. Všetci mi hovoria, že doma nemám vyzývateľa, ale to nie je pravda. Jednak niekto v mojej kategórii určite súťažiť bude, po druhé sa musím sústrediť hlavne na seba. Najdôležitejšie je, aby som zo seba dala všetko, čo sa len dá. Ak sa to podarí, akýkoľvek výsledok bude v poriadku.”
Vivi predtým zvykla svojich súperov počas pretekov pozorovať. „To nie je správny prístup. Keď sa postavím na štart, sústreďujem sa len na svoj výkon a počúvam len hlas trénera z brehu.”
Vivien zdôraznila, aká je vďačná svojej rodine aj sponzorom. Tvrdí, že bez nich by určite nebola tam, kde je teraz a dúfa, že sa dostane ešte ďalej. Pretože pre ňu je rozvoj to najdôležitejšie.
