Bianka Sidová sa do Šamorína vrátila už ako štvornásobná majsterka sveta, no zostala tou istou usmievavou, skromnou, cieľavedomou a pokornou športovkyňou, akú miestni poznajú od detstva.
„Veľmi mi pomohlo niekoľko dní voľna, ktoré som dostala od Jenciho. Oddychovala som pri Balatone v Siófoku. Takmer týždeň som nesedela v kajaku, ale ku koncu mi už veľmi chýbal,“ usmiala sa Bianka, ktorá bola stále plná dojmov z Kanady.
Šamorínska reprezentantka prezradila, že jeden z najkrajších momentov svetového šampionátu do U23 akoby predvídala. „Prisnilo sa mi, že Šamorín bude mať v priebehu pol hodiny dvoch majstrov sveta. Ráno som o tom ešte písala Alexovi a napokon sa to naozaj stalo. Základom našich úspechov je výborný tímový duch. Už viackrát som hovorila, aká skvelá atmosféra panuje v našom ženskom štvorkajaku. Alex je tiež súčasťou našej partie. Spolu s dievčatami sme na monitore sledovali jeho finále K1 na 200 metrov a mali sme obrovskú radosť, keď prešiel cieľom ako prvý. Krátko nato sme išli na štart aj my a o chvíľu sme sa aj my stali majsterkami sveta,“ rozprávala s úsmevom.
Bianka sa vrátila aj k okamihu, keď v kráľovskej disciplíne K1 na 500 metrov preťala cieľovú čiaru s výrazným náskokom. „Prišli slzy šťastia. V tej chvíli zo mňa opadlo všetko – napätie, zodpovednosť aj mesiace tvrdej práce. A zrazu som jednoducho skočila do vody,“ zasmiala sa. „Úplne mi došli sily, ledva som sa dostala do záchranného člna. Na brehu potom prišli oslavy. Dievčatá sa z môjho úspechu tešili možno ešte viac ako ja. Réka plakala ešte viac než ja. Bol to veľmi emotívny okamih.“
Ako priznala, dva týždne strávené v Kanade boli fyzicky aj psychicky mimoriadne náročné. „Na majstrovstvách sveta do 23 rokov neboli jednoduché ani podmienky, najmä čo sa týka jedla... Radšej to ani nebudem komentovať,“ povedala so smiechom. „Každé ráno som jedla ovsenú kašu, ktorú mi zabezpečil otec. Našťastie sme našli obchod, kde mali výborné pečivo a dobrú kávu. Na Svetovom pohári v Montreale už bolo stravovanie o niečo lepšie.“
Sidová na vlastnej koži pocítila aj rozdiel medzi kategóriou do 23 rokov a seniorskou konkurenciou. „To je už úplne iný svet. Veľmi ma však teší, že náš štvorkajak sa opäť prebojoval do finále a v olympijskej kvalifikácii sme na dobrej ceste. V K1 na 500 metrov ma mrzí, že mi len tesne ušiel postup do A-finále.“
Oddych však netrval dlho. „Tento týždeň som už bola opäť na vode aj v posilňovni. Od pondelka sa vraciame k dvojfázovým tréningom. Pripravovať sa budeme doma, neskôr absolvujeme aj sústredenie v Szolnoku. Veríme, že aj na majstrovstvách sveta na konci augusta nadviažeme na úspechy z Kanady,“ uzavrela Bianka Sidová.
