V Šamoríne sme si 5. mája dôstojným spôsobom pripomenuli 107. výročie smrti generála Milana Rastislava Štefánika.
Pietna spomienka sa konala pri jeho pamätníku na Gazdovskom rade.
Na spomienkovom stretnutí sa zúčastnili predstavitelia samosprávy, členovia Miestneho odboru Matice slovenskej, ako aj učitelia a žiaci. Úvod programu patril básni Martina Rázusa „Smútočný odkaz do Paríža“, ktorú autor venoval pamiatke tohto významného vedca a generála.
Marek Suchý z Matice slovenskej vo svojom vystúpení zdôraznil, že na vykonanie veľkých vecí človek nemusí byť dokonalý. Štefánika vykreslil ako osobnosť plnú paradoxov. Hoci bol tento neposedný dobrodruh a cestovateľ často vnímaný ako nezodpovedný rojko, ktorý málokedy dokončil to, čo začal, v rozhodujúcej chvíli dokázal zmeniť dejiny. Zdôraznil tiež, že hoci Štefánik venoval priamemu budovaniu štátu len štyri roky zo svojho života, no práve počas nich dokázal vďaka svojmu nasadeniu presvedčiť svetových politikov a zorganizovať légie. Jeho príbeh je mementom, že aj napriek chorobám či vnútornej nestálosti môžeme dosiahnuť veľké ciele, ak ich dokážeme nadradiť všetkému ostatnému.
„Môžete byť neposední, chorí, nezodpovední – a napriek tomu, keď príde rozhodujúca chvíľa, dokážete všetko nasadenie obrátiť v prospech svojich krajanov“, povedal.
Evanjelická farárka Jana Fördős vo svojom príhovore uviedla, že Milan Rastislav Štefánik bol mimoriadne vzdelaným človekom, vedcom a diplomatom, ktorého schopnosti ďaleko presahovali hranice vtedajšieho regiónu. Pripomenula jeho závratnú vojenskú kariéru, počas ktorej sa za necelé štyri roky vypracoval z radového vojaka až na uznávaného generála. Rečníčka sa však nesústredila len na historické fakty, ale kládla dôraz na tri kľúčové hodnoty: úctu, vďačnosť a priateľstvo.
„Úcta umožňuje prijatie, vďačnosť prehlbuje vzťahy a priateľstvo ich udržiava živé a silné. Snažme sa aj my, aby sa nám žilo v našej spoločnosti lepšie, aby na nás ľudia s láskou a vďačne spomínali ako na poctivých a úprimných ľudí“, uviedla.
Štefánik v rokoch 1889 a 1890 navštevoval evanjelickú školu v Šamoríne, pred ktorou dnes stojí jeho reliéf, ktorý vytvoril akademický sochár Ladislav Majerský. Zahynul 4. mája 1919 pri leteckej havárii počas návratu do svojej vlasti.
