Šermiar Arpad Fazekas, odchovanec zo Šamorína sa nedávno zúčastnil súťaže na druhom konci sveta. Najväčší úspech svojej doterajšej kariéry dosiahol medzi dospelými, keď sa na súťaži Lima Grand Prix dostal medzi 64 najlepších. Zisťovali sme, ako sa mu to podarilo a akú má tento úspech hodnotu.
„Konečne som mal na pretekoch dobrý pocit,“ povedal nám Arpad Fazekas po úspešnom návrate z Peru.
Árpi mal sedem rokov, keď po prvýkrát zašiel do šermiarskej haly. „Chvíľu mi to trvalo, kým som si tento šport obľúbil. Prvé roky neboli najúspešnejšie, moji spoluhráči z klubu mali vždy lepšie výsledky ako ja, ale toto ma motivovalo: rozhodol som sa, že chcem byť lepší. Bojoval som, trénoval ešte viac a neochvejne som išiel vpred. Šerm som nevnímal len ako koníček.“
Šermiar zo Šamorína sa postupne zlepšoval a prichádzal s lepšími výsledkami na medzinárodnej úrovni – individuálne aj v rámci tímu. „Mojím najcennejším úspechom bola bronzová medaila na Svetovom pohári juniorov 2024 v Udine, vtedy som bol na treťom mieste vo svetovom rebríčku. A v tíme naše víťazstvo na Svetovom pohári v São Paule s Ákosom Pirkom a Leom Kuchtom.“
Keď „vyrástol“ z juniorskej vekovej kategórie, ocitol sa pred vážnym rozhodnutím. Na Slovensku neexistuje profesionálny klub, kde by sa mohol venovať výlučne šermiarskemu športu. To je jeden z dôvodov, prečo mnoho talentovaných šermiarov po mládežníckych kategóriách končí.
„Veľa som nad tým premýšľal, ako ďalej. Ale nemohol som zahodiť tie roky, ktoré som šermu venoval, ani sa tohto športu vzdať. Veľmi sa mi páči prostredie medzinárodných súťaží. Rozhodol som sa pokračovať. Vedel som, že to bude veľmi ťažké – musel by som byť nielen súťažiacim, ale aj sám sebe manažérom,“ prezradil.
Príprava s olympionikmi
Keďže na Slovensku sú tréningové možnosti obmedzené a nie je tu ani vhodný tréningový partner, často cestuje trénovať do zahraničia.
„Chodím do Budapešti a Prahy, kde trénujem aj s českým bronzovým olympijským medailistom Alexandrom Choupenitchom. Ak si nemôžem dovoliť vycestovať na dlhšie, trénujem v Šamoríne alebo raz či dvakrát týždenne v Rakúsku. Všetko závisí od toho, ako sa mi dá skĺbiť štúdium na univerzite s tréningom. Je únavné veľa cestovať, ale musím ísť, musím to urobiť,“ povedal.
Finančne ho podporuje Slovenský šermiarsky zväz, Národné športové centrum (NŠC) a šamorínsky klub, občas dostáva finančný príspevok aj z iných grantových zdrojov.
Aj preto sa mohol zúčastniť prestížnej Grand Prix Limy, kde súťažili tí najlepší na svete. „Predchádzajúce turnaje nedopadli tak, ako som si predstavoval. Teraz sa konečne môžem trochu usmievať. Je to dobré znamenie pred Majstrovstvami Európy v šerme do 23 rokov v Cagliari, ktoré budú v apríli.“
Cieľom je olympiáda
Kvalifikovať sa na olympiádu je však mimoriadne ťažké. „Keby napríklad Slovensko patrilo do Afriky, bolo by oveľa jednoduchšie kvalifikovať sa – je to kvôli zónovému systému. V Európe je veľa šermiarskych veľmocí, takže veľa ľudí si svoje kvóty vybaví ešte pred poslednou kvalifikačnou súťažou. Nakoniec nás na jedno miesto zostane asi štyridsať.“
Na kvalifikačnom turnaji pred parížskou olympiádou skončil desiaty. „Účasť na olympiáde je takmer nemožnou misiou, ale pokúsim sa splniť si sen. Buď na hrách v Los Angeles v roku 2028, alebo o štyri roky neskôr v Brisbane,“ dodal mladý šermiar.
