Mesto si uctilo pamiatku niekdajšieho šamorínskeho lekára a obetí holokaustu.
Hlavná ulica v Šamoríne bola v nedeľu 13. septembra 2026 dejiskom slávnostného odhalenia pamätnej tabule. Účastníci spomienkového aktu vzdali hold zosnulému šamorínskemu lekárovi Dr. Jenő Wolfovi.
V úvode podujatia predniesol Ľubomír Kompauer na klarinete pieseň Szól a kakas, následne v mene samosprávy mesta Šamorín prítomných v maďarskom, slovenskom a anglickom jazyku privítala poslankyňa mestského zastupiteľstva Évi Pálinkás. Vo svojom príhovore zdôraznila, že podujatie sa koná pri príležitosti Dňa pamiatky obetí holokaustu s cieľom uctiť si pamiatku obetí a slávnostne odhaliť pamätnú tabuľu venovanú Dr. Jenőovi Wolfovi. Osobitne pozdravila hostí z Izraela, medzi nimi brigádneho generála Hanana Gefena Feigenbauma, vnuka Dr. Wolfa, ktorý do Šamorína pricestoval so svojou dcérou Gal a vnučkou Yeal.
Zástupca primátora Gábor Veres začal svoj slávnostný prejav citáciou textu piesne Pétera Gerendása a Jánosa Bródyho, ktorým pripomenul dobu, keď „ulicami pochodovala nenávisť“ a aj na stenách viacerých šamorínskych domov sa objavil „znak“. Zdôraznil, že úlohou potomkov nie je len spomínať.
„Našťastie existujú jednotlivci, pre ktorých je táto úloha srdcovou záležitosťou – vyniká medzi nimi napríklad neutíchajúca činnosť Jána Heveru. Rovnako aj pre vedenie mesta je kľúčovou otázkou, aby dedičstvo židovskej komunity malo dôstojné miesto v našej kolektívnej pamäti, a aby sa výrazne premietlo do dnešnej tváre Šamorína. V tejto oblasti sa v uplynulom období podniklo viacero významných krokov. Spomeňme len obnovu domu smútku Bet tahara a v ňom zriadenú stálu expozíciu, či odhalenie Pamätníka obetiam holokaustu s menami šamorínskych obetí,“ uviedol.
Dr. Jenő Wolf bol skutočným filantropom a dobrodincom, ktorý nezištne pomáhal núdznym, tragédii holokaustu sa však spolu so svojou rodinou vyhnúť nedokázal: jeho syn zahynul v roku 1942 pri nútených prácach v Rusku a on sám prišiel o život 15. marca 1945 v koncentračnom tábore Dachau. Jeho manželka a dcéra hrôzy prežili a v roku 1949 emigrovali do Izraela. Zástupca primátora v závere podčiarkol, že včerajším dňom sa doktor Wolf symbolicky vrátil domov a mesto bude jeho pamiatku uchovávať s hlbokou úctou.
Následne sa prítomným prihovorila Gertrúda Kiss Kulacs, pani Trudi, jedna z posledných pacientok doktora Wolfa. Zaspomínala si na detskú príhodu z leta roku 1944, keď po páde z bicykla utrpela zranenie a mala preťaté obočie. Hoci židovskí lekári v tom čase už mali zákaz vykonávať lekársku prax, doktor Wolf krvácajúce dieťa neodmietol, ale ranu odborne ošetril a zašil. Stehy neskôr vybrala ďalšia lekárka so zákazom činnosti, Dr. Júlia Tauber, ktorá rovnako neváhala pomôcť. Pani Trudi zdôraznila, že obaja lekári nehľadeli na úradný zákaz, ale na desaťročné dieťa odkázané na pomoc, a ich konanie je večným príkladom toho, čo znamená zostať človekom za každých okolností.
Pamätná tabuľa bola odhalená primátorom mesta Csabom Oroszom a potomkami doktora Wolfa. Reliéf diela vytvorili Rozália Darázs a József Boráros, mramorová tabuľa je dielom Ernőa Bokora.
Vnuk Dr. Wolfa, brigádny generál vo výslužbe Hanan Gefen Feigenbaum, vyjadril v rozhovore mestu hlbokú vďaku. Poukázal na to, aký obrovský význam má pre potomkov skutočnosť, že v Šamoríne nenechávajú upadnúť do zabudnutia pamiatku niekdajšej 400-člennej židovskej komunity, takmer úplne vyhladenej počas holokaustu. S osobitným uznaním sa vyjadril o mimoriadnom a príkladnom úsilí vedenia mesta i jeho obyvateľov pri odkrývaní židovskej minulosti, obnove cintorína a záchrane historického dedičstva. Zdôraznil, že v Izraeli i vo svete bude s hrdosťou šíriť dobré meno Šamorína a hovoriť o úsilí, ktorého bol svedkom. Úprimne sa poďakoval primátorovi i vedeniu mesta za obetavú prácu pri pestovaní pamiatky jeho starého otca a celej komunity. Zo srdca poďakoval aj Krisztiánovi Forgáchovi za pomoc pri obnove domu. Osobitnú vďaku a úctu vyslovil Jánovi Heverovi, ktorého označil za skutočný poklad pre mesto a celý región vďaka jeho neúnavnej práci pri odkrývaní dejín miestneho židovstva. V závere s pohnutím poznamenal, že v tento deň tu nestál ako generál, ale ako hrdý vnuk, keďže pokloniť sa pamiatke starého otca znamená preňho viac než akákoľvek vojenská hodnosť.
Odhalením pamätnej tabule sa do povedomia verejnosti vrátila dôležitá kapitola z minulosti niekdajšieho váženého šamorínskeho lekára i celej miestnej židovskej komunity.
Foto: Mátyás Szonghoffer
